RADY 

VYKOPÁVKY

ZAHRADA

OBLÍBENÉ

  ARCHIV  

Drahí bratia a sestry,

my biskupi Slovenska Vás pozdravujeme v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi, a prihovárame sa Vám vo veľmi vážnej veci. Začneme obrazom:
Predstavte si, že spokojne sedíte vo svojom dome, ktorý ste si s veľkou námahou postavili alebo zdedili po rodičoch. Zrazu sa otvoria dvere, dnu vstúpi niekto cudzí, nepredstaví sa, siahne na Vaše deti a odvádza ich kdesi preč. Neviete, kto to je a čo zamýšľa. Pýtame sa: Aký by to bol rodič, ktorý by sa proti tomu neohradil?! Myslíme si, že každý by sa právom ozval a spýtal sa dotyčného: Prepáčte, ale kto ste? Čo chcete s mojimi deťmi? Nemáte právo siahnuť mi na ne!
Prečo, bratia a sestry, takýto úvod? Preto, lebo na našom Slovensku sa deje čosi podobné, ale v duchovnej oblasti. Priblížme si to: To, že malý slovenský národ existuje aj dnes na mape Európy a sveta, je vďaka tomu, že sme vždy bývali v dome, ktorý nazývame „kresťanstvo”. Tento dom sme zdedili. Začal ho stavať sám Ježiš Kristus. On sa zjavil apoštolovi Pavlovi, ktorý hlásal evanjelium aj v Solúne. Tu sa s evanjeliom stretli aj svätí Cyril a Metod. A títo solúnski bratia ho priniesli našim predkom. Tí ho s radosťou prijali, chránili si ho a odovzdávali ďalším pokoleniam za cenu veľkých obetí. Nie je to tak dávno, čo komunistický režim ničil, zabíjal a mučil kresťanov, ktorí ostávali verní svojej viere. Dom kresťanstva, v ktorom žijeme, nebol postavený z obyčajných tehál a malty, ale z obety a z krvi miliónov ľudí. K tomuto dedičstvu sa hlásime i teraz, dokonca aj v našej ústave. Zdá sa však, že iba navonok, že sú to len frázy, za ktorými chýbajú skutky. Naša otázka znie: Má niekto právo svojvoľne prísť, vojsť do tohto tak draho vybudovaného domu, meniť jeho vnútro a brať nám naše deti? A práve dnes sme svedkami, že sa tieto veci dejú. Škola je totiž bránou, ktorou štát vstupuje do duchovného života rodín. To je vec normálna. Avšak štát má byť v službách rodiny! A to sa často porušuje. Preto musí byť človek opatrný a všímať si, s čím škola prichádza. Prejdime k faktom:

Naliehavosť kritických stanovísk k projektu

Devätnásteho januára 2000 schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (MŠ SR) pod číslom 38/2000-41 projekt R. A. S. T. - Jogové cvičenia v dennom režime práce žiakov všetkých stupňov a typov škôl a príprava pedagogických pracovníkov na ich realizáciu. Autorom tohto projektu je spoločnosť Joga v dennom živote. Ako priznáva ministerstvo školstva v liste vedúcim odborov školstva, mládeže a telesnej kultúry na okresných a krajských úradoch (list je datovaný v Bratislave 20. septembra 2000 pod číslom 2224/2000), minister školstva „dostal niekoľko listov, v ktorých učitelia tento zámer podporujú, ale v mnohých ďalších listoch sú prezentované negatívne stanoviská”. Netreba sa však báť, upokojuje ministerstvo, lebo „uvedený projekt sa na školách ešte prakticky nerealizuje”, a preto pán minister „považuje niektoré stanoviská a názory súvisiace s danou problematikou, prezentované v listoch a v niektorých novinách, za predčasné”. Konferencia biskupov Slovenska napriek týmto upokojovaniam 25. októbra 2000 kritizovala uvede-ný projekt a vyjadrila počudovanie nad tým, že od januára toho istého roka sa pripravovala jeho realizácia bez vedomia verejnosti. Naše obavy neboli zbytočné, lebo v Pedagogicko-organizačných pokynoch pre školy a školské zariadenia a orgány štátnej správy v školstve (vydalo MŠ SR v Bratislave) sa na školský rok 2001/2002 na 9. strane oznamuje, že v záujme ozdravenia režimu žiakov v podmienkach školy schválilo MŠ SR už spomínaný projekt a „metodické centrá budú organizačne zabezpečovať vzdelávanie pedagogických zamestnancov v oblasti jogových cvičení podľa systému Joga v dennom živote”.

Naozaj iba telocvik či protikresťanský rituál?

Niekto sa teraz možno začuduje: „Načo toľko kriku okolo hodín telesnej výchovy?! Nie je v podstate jedno, akým spôsobom sa bude mávať rukami?” Veď ako nás usilovne uisťujú, nejde o nič iné, iba o fyzické cvičenia. V prvej metodickej príručke pre učiteľov jogy, ktorej autorom je Paramhans Svámi Mahéšvaránanda, indický guru, ktorý stojí za spoločnosťou Joga v dennom živote a ktorý je aj autorom spomínaného „nevinného” telocvičného projektu, sa na strane 31 píše: „Cvičebná zostava Khatu pranám je vzhľadom na jej mnohostranné účinky uvedená ako prvé cvičenie. Mali by sme ju cvičiť v každom cvičebnom celku. Khatu pranám znamená pozdrav Khatu. Khatu je významné jogové centrum v Indii. Každý, kto cvičí Khatu pranám, bude naplnený harmóniou a energiou. Tento súbor cvičení má veľmi pozitívny účinok na telo a myseľ.” Toľko citát. Znamená to, že každý človek, ktorý bude cvičiť jogu podľa systému zavádzaného na slovenské školy, má sa hneď prvým cvikom podrobiť náboženskému rituálu - pokloniť sa náboženskému centru v Indii? Ide skutočne iba o fyzické cvičenia? Veď joga odmieta vieru v Boha Stvoriteľa, odmieta Ježiša Krista, celé dielo vykúpenia, celé kresťanstvo. Je to cesta k úplnému ateizmu.
Ďalšia vec, na ktorú by sme chceli poukázať, je nemožnosť úplne oddeliť veci telesné od duchovných. Jogu berieme vážne. Majstri jogy v Indii používali tieto cvičenia na dosiahnutie závislosti cvičenca od učiteľa, takzvaného guru. Mnohí autori (napr. Mgr. Boris Rakovský, v Českej republike RNDr. Václav Zdražil a iní) hovoria o manipulácii ľudí (pozri časopis Rozmer 4/2000, strany 2-18). A keďže cvičenia jogy majú ťažké následky najmä u detí, v Čechách, v Rakúsku aj v iných krajinách Európy tento projekt odmietli.

Právo a zodpovednosť rodičov

Najzávažnejšou skutočnosťou však je, že tu nejde o jednotlivcov cvičiacich jogu, ale že joga so všetkým tým, čo bolo o nej povedané, sa má stať súčasťou výchovno-vzdelávacieho systému. Treba si zodpovedne položiť otázku, ako joga a príslušné náboženstvá pôsobia na duchovný a sociálny život v krajine svojho pôvodu. Cvičenie jogy vedie k duchovnosti, ktorá je zameraná na samého seba. Základom kresťanstva je však duchovnosť, ktorá má smerovať k druhým ľuďom. Aby sme ešte lepšie pochopili, čo je joga a aké sú jej výsledky, pozrime sa do Indie, do jej kolísky. Ako je možné, že tam po uliciach ležia deti i starci pri smetných košoch a nikto si ich nevšíma?! Je to možné preto, lebo pod vplyvom hinduizmu žije každý sám pre seba. Ako je možné, že tam musí prísť Matka Terézia, aby zbierala tých, ktorí sú odkopnutí týmto štýlom života?! Je to možné preto, lebo hlavnou myšlienkou kresťanstva je žiť pre druhých, obetovať sa za druhých.
To sú hlavné dôvody, na ktoré sme chceli upozorniť Vás, drahí bratia a sestry, ako aj všetkých, čo sa vážne zamýšľajú nad životom. Poukázali sme na niektoré závažné spoločenské dôsledky, ktoré by prijatie projektu spoločnosti Joga v dennom živote prinieslo. My kresťania nesmieme zabudnúť, že v každodennom živote nepotrebujeme jogu, ale chlieb náš každodenný - oň prosíme v modlitbe, ktorú nás naučil náš Pán Ježiš Kristus. S ním sa dajú vyriešiť všetky problémy a napätia. A ak ho prijmeme úprimne do svojho života, môžeme mnohým napätiam a problémom predísť. Potom nebudeme musieť hľadať náhradné, pochybné „techniky” na ich uvoľňovanie.
Milí rodičia, žiadame Vás, aby ste okamžite reagovali na našu výzvu. Aby ste sa obrátili na školské rady rodičov i na kompetentné úrady, odbory školstva až po ministerstvo a žiadali zrušenie pripravovaného projektu jogy, kým nie je neskoro.
Na začiatku nášho listu sme spomínali príklad, v ktorom sedí rodina vo svojom dome, niekto cudzí bez vyzvania vstúpi dnu a vedie deti niekam preč. Rodič má právo a povinnosť opýtať sa: „Kto si?” My sme sa v tomto liste pýtali, čo je joga a kam nás môže zaviesť. Nech Vám, drahí rodičia, náš list pomôže zamyslieť sa nad týmito vecami a pevne sa rozhodnúť, že budeme dávať pozor na to, čo sa nám zo strany sveta ponúka.

V tom Vám žehnajú

Vaši biskupi

Home